Hlavným hrdinom je osamelý muž bez mena, domova a minulosti. Putujúc z mesta do mesta zbiera svoje aliasy a prezývky, pod ktorými ho ľudia v danom meste poznali, no ako sa zdá, nikto nevie jeho pravé meno. Asi pred rokom sa zobudil na kope odpadkov, s cudzím kufríkom a bez akejkoľvek spomienky. Dúfa, že ak bude proste pokračovať v žití, jedného dňa natrafí na človeka, ktorým kedysi bol.

Keď raz konečne zdvihol zrak k tej oceľovo sivej oblohe, padol z tade chlapec, ktorý má v danej dobe vzácnu vlastnosť – neprekonateľný optimizmus. Tit, ako sa chlapec volá, hľadá na svojich cestách vtáka. Vo svete, kde je všetko vtáctvo považované za vyhynuté, je to ako nesplniteľný sen. Muž dostane od chlapca meno Stork, podľa bociana. Keďže ani jeden nemá miesto, kam by sa vrátil, vyberú sa hľadať veci, ktoré stratili, spolu...

Kto Stork naozaj je a prečo stratil svoju minulosť, či náhodou alebo jednoducho chcel zabudnúť, a či sa obom podarí nájsť, čo hľadajú, si budete musieť prečítať sami... (nechcem vás oberať o zážitok:-)

Moje poznámky (aby ste predišli prípadnému sklamaniu): To, čo som dosiaľ čítala, je dosť (povedala by som “veľmi”) lyrické. Dialóg je obmedzený na minimum a ak sa postavy s niekým aj rozprávali, väčšinou sa o tom dozvedáme práve zo Storkovho vnútorného monológu, na ktorom to zatiaľ celé stojí. Akcia a humor, by som povedala, sú obmedzené na minimum (humor sa tam zatiaľ konkrétne ani len nemihol). Samozrejme, nečítala som ešte celú mangu, možno sa to ešte zmení...

Druhé upozornenie – to bude zaujímať iba skalných zástancov čierno-bielej mangy. Táto je totiž farebná. Ja som síce tiež viac za ČB, ale táto je veľmi pekne spravená. Farebné tieňovanie, žiadne odfláknuté časti, nieto nejaké lacné vyfarbovanie počítačom. Sfilmovaná zatiaľ nebola (a dúfam, že ani nebude - len by to všetko pokazili), myslím, že má len jeden zväzok.